
Dnes trocha o bryndze. Slovenskej bryndze. I keď nejde o náš, slovenský, výmysel ale myslím že je u nás braná ako národná ingrediencia. Povodne ju k nám priniesli Valaši niekedy v 16. storočí, je známa a používaná aj v Poľsku, na Ukrajine ale podľa toho čo som počula chutí všade inak. A tak je zaručne najlepšia tá naša - Liptovská :). My bryndzu milujeme, hlavne koli haluškám samozrejme. Tie si robíme cca raz mesačne :). Áno v zime to asi nie je to pravé orechové. Ale v dnešom globalizovanom svete žiadny problém, aj stovky kilometrov od Liptova ju kúpite v dobrej kvalite. V zime je to skor tá jemnejšia kravská, ale teraz na jar už začína tá pravá - ovčia. Krásne pikantná chuť ... Na jar z nej nepripravujeme halušky, zemiaky už nie sú dobré (i keď v markete kúpiť pekné egyptské samozrejme :)) a tak je jarné obdobie ideálne pre bryndzovú pomazánku. Keď som bola malá vždy som sa tešila keď ju mama spravila, bola som schopná, a stále som, ju jesť od rána do večera. Stačí chlebík a pomazánka. A jar je tu zaručene, kvitne zlatý dážď, maňušky tie už aj odkvitajú :), vtáčiky počuť intenzívne, rastie medvedí cesnak a vzduch je voňavý, teplejší a slnko svieti viac a viac ... i keď za chvíľu zmenia čas na letný a na pár dní nás tým úplne rozhodia :(, sú veci ktoré nám to čakanie na leto zpríjemnia zaručene ... presne ako bryndzová pomazánka.
číst dál