Tieto riadky/fotky venujem svojej rodine blízkej aj vzdialenej ... no najmä tej naj-naj bližšej ktorú tvorím s mojim milovaným manželom. S mojou neoddelitelnou súčasťou a kúskami z nás - našimi deťmi. Znie to ako klišé, ja viem, ale nech. Hovorí sa, že cenu toho čo máme si uvedomíme keď o to prídeme.Nerada by som sa raz dostala do takej situácie a možno preto píšem to čo píšem. Čo cítime sa slovami vyjadruje ťažko, niekedy sa nám zdá že to je nemožné, nepopísatelné. Najlepšie preto vyjadríme city tým čo robíme, ako to robíme, pre koho to robíme. S láskou sa tvoria len pekné veci, dobré veci a hodnotné veci. Pravdepodobne to znie znova ako klišé ... No čo už. Dnes neni populárne hovoriť o citoch, hovoriť o rodine s láskou o manželovi s láskou bez výčitiek ... Bohužiaľ, žijeme v dobe keď nejde o city a pocity. Milujeme ale nie sme si istý, lebo niekto alebo niečo nás stále presviedča, že budeme šťastný až ...až budeme mať to alebo ono, pojdeme tam alebo inam, budeme vypadať tak alebo onak, prevezieme sa v tom alebo onom aute ... Ale ja viem že šťastie máme, tu, teraz. Nič nepotrebujem. Nikam nemusím ísť. Nič si nemusím kúpiť.... Šťastie je keď v sobotu vstanem a idem so svojou láskou na trh, keď si pri večery celá rodina hovoríme čo sme za deň prežili, keď sa smejeme pri raňajkách lebo spievam aj keď neviem :), keď sa štveráme do strmého kopca a potom za odmenu si dáme buchty na pare a funíme ... Keď prídem do rodného mesta a rodina ma len tak pozýva na kávičku a grilovačku ... Proste šťastie JE. Šťastie je BYŤ s tými na ktorých nám záleží .... a to stačí, verte mi.
Každý hľadá to svoje šťastie, ja som ho našla, ale možem úprimne povedať že to nebolo vždy jednoduché. Aby ste mi rozumeli, nebolo jednoduché to šťastie udržať. V hlave, v srdci. Lebo ono je, len tak sa tu vyskytuje. Je to ako so vzduchom je tu a predsa ho nevidíme. Berieme ho ako samozrejmosť ... A tak ako o vzduch možeme prísť aj o to šťastie ... Aby sa to nestalo stačí žiť, v prítomnosti, v radosti z maličkostí ....
Ako to robím ? Jednoducho každé ráno keď vstanem snažím sa celý deň robiť najlepšie čo viem. Najlepšie raňajky, najlepšia desiata do školy, najlepšie budenie - so spevom ... najkrajšie uprataná izba, vypraté, vyžehlené ... a aj keď sa to možno každý deň nepodarí úplne najlepšie ... viem že snaha bola, viem že som spravila čo som mohla ... Viem že sú to maličkosti ktoré tvoria celok, a čím viac maličkostí sa mi za deň podarí splniť tým je šťastie väčšie ... a nie len moje. Takto to teda funguje aspoň u mňa. Je to málo ? Je to málo ambiciózne ? Pre niekoho určite. Ale to nemusím riešiť, lebo ja nežijem život niekoho iného a niekto iný, nemusí žiť ten moj ... Samozrejme aj ja mám nejaké to trápenie, zlý deň, ako každý. A práve vtedy je doležité zamerať sa na tú, hoc aj najmenšiu radosť a užiť si ju ... Nikdy neviete ako sa može situácia zmeniť, ako rýchlo, a s akými dosledkami ... Čo sa stane keď niekoho pochválite, poďakujete, pomožete ?? Možno nič a možno budete jednoducho šťastný ....
... a teraz kúsok mojho šťastia vyjadreného v obrázkoch ... teda moj pokus o to ...
... jeden obyčajný deň keď si len tak pečiem ....
Keď spravíte to čo viete, najlepšie ako viete, budete šťastný ...
xoxo tina