Chlieb je základ. Ľudia ho pripravovali ešte pred tým než vynašli trúbu. Piekli ho na ohništi, na veľkom kameni, ako placku, ktorú zasypali popolom. V latinštine sa toto ohnisko nazýva panis focacius - latinsky focus znamená pec alebo ohnisko. Tak vznikol dnešný názov pre kysnutú chlebovú placku - Focacciu. Hlavnou oblasťou pre focacciu je Liguria s hlavným mestom Janovom. Sú oblasti kde sa jej hovorí pizza genovese. V iných oblastiach Talianska narazíte na iné názvy ako - crescentina, schiacciata .... Tiež tam bude mať iné príchute, bude vypadať inak, no proste všade si ju prisposobili po svojom.
Základom je: múka - hladká, droždie, voda, olej (dobrý olivový), soľ ... Pečiem ju od oka, ale zhruba pol kila múky, polku droždia, štipku cukru keď pripravujem kvások, potom prilievam olej a vodu podľa potreby. Cesto by malo byť vláčne, kompaktné ... kľudne ho robte pomocou kuchynského robota. Na čom záleží asi najviac je aby ste použili dorbú múku, ja som si teraz priviezla z talianska špeciálnu na focacciu a rozdiel poznať, a olej ... ale hlavne pečte s láskou a výsledok vás prekvapí :) Inak pred tým som piekla z našej obyčajnej hladkej a bolo to dobré tiež. V Taliansku mali múku na každý typ pečenia - koláče, chleby, cestoviny a pod. Nám musí (???) stačiť hladká - polohrubá a hrubá....
Keď vám cesto cca po hodine vykysne, preneste ho na plech ktorý polejete asi 1dcl oleja, prstami cesto rozprestrite po plechu. Cesto na plechu nechajte ďalšiu pol hod. kysnúť. Potom do cesta prstami spravte dierky, a polejte ho olejom aspoň 2dcl :) , niekde pridajú aj vodu , a zase nechajte, už naposledy kysnúť, zase pol hod.
V rúre vyhriatej na 200°C pečte cca 15-20 min. Na povrchu by mala zhnednúť a byť chrumkavá. Potom už stačí len kus syra, olej, zelenina a ... dobrú chuť :) .