Za pár dní tu máme vrchol sezóny, fašiangy. Slovenský názov fašiangy je etymologicky podobný označeniu farsang z maďarska, ale podľa všetkého toto označenie je ovplyvnené nemeckým jazykom. V Čechách ho poznáme ako masopust - u nás na slovensku sa v minulosti tiež používal podobný názov mjasopust - mjasnica. Znamenalo to obdobie pred postom, teda období ked sa od mäsa upustí. Oslavy vrcholia tri dni pred tzv. Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadla na 5.marca 2014. Utorok pred Popolcovou stredou o polnoci, nastáva koniec fašiangového obdobia, vo svete sa tento deň oslavuje alebo nazýva tiež Pancake day - palacinkový alebo tiež lievancový deň. Poriadajú sa súťaže v jedení a utekaní s panvicou s lievancom. Tento zvyk je známy hlavne vo Veľekj Bitánii a Írsku. Iné označenie je Shrove Tuesday alebo tiež Mardi Gras. Celosvetovo je toto obdobie karnevalov, sprievodov s maskami.
V našich krajoch je zvykom v období fašiangov a masopustu poriadať zabíjačky, karnevaly, tancovačky, plesy a pod. spoločenské udalosti. Ľudia zrejme pred 4O dňovým postom a obdobím striedmosti a rozjímania, využívali čas na zábavu. Tak ako aj Veľkonočné sviatky aj toto obdobie,jeho zvyky a trdície sú z časti kresťanské a z veľkej časti pohanské - ľudové. Myslím že církev vačšinu zvykov prevzala a prisposobila si ich. Ale preberanie ľudových zvykov je pre cikrev od počiatku samozrejmosťou. Bol to jej sposob prežitia.
Toto obdobie, doba keď zima odchádzala, bola pre ľudí velmi doležitá. Hlavne pre ľudí ktorí pracovali na poli, žili na dedine a mali blízko k prírode. Menilo sa počasie, krajina a pre nich nastávalo obdobie keď sa začali chystať na novú sezónu ktorá mala zabezpečit prežitie nastávajúceho roka. Preto bolo toto obdobie veľmi doležité a zvyky s ním spojené sa uchovali dodnes. I keď mnohé s obmenami.
Základným znakom pre tento čas bolo upratovanie - dnes známe hlavne pre mestského človek ako jarné upratovanie bytu apod. Ale v minulosti mala táto činnosť oveľa hlbšiu symboliku a pristupovalo sa k nej s vážnosťou. Rituály spojené s očisťovaním preistorov, domov, polí, lúk, pracovného náradia a pod. malo zabezpečiť dobrú úrodu,bohatý a zdravý rok . Takže pred tým než začali orať a siať museli pripraviť podu na tento akt. Do zeme sa zapichovali bahniatka ktoré boli vypučané, niekde sa sypal popol na pole. Ale nie len podu aj seba samých ľudia rituálne očisťovali, v potokoch, ktoré v tomto období boli plné čerstvej vody z hor, z topiaceho sa snehu. Očistili obydlia vymetaním, vybielením - najjednoduchšie bielym vápnom. Kto nemal na vymalovanie celého domu omietol aspoň prednú časť domu. Na zametanie sa vyrábli metly z pučiacich konárov - najčastejšie brezových a vŕbových. Očista domu bola a je praktická aj rituálna. Veľkú úlohu pri týchto očistných rituáloch zohrávala voda - pramenitá (ktorá sa naberala v noci alebo sa tiež mohla priniesť do kostola na posvetenie ) a oheň - tzv živý oheň ale aj posvetený na Bielu sobotu. Tu krásne vidíme ako sa cirkev snažila aby zvyky v podstate pohanské získali aspoň nádych kresťanských.
Ľudia boli oveľa viac s pojený s prírodou , všímali si jej premeny, boli schopný čerpať z nej informácie ktoré potrebovali k prežitiu. Vedeli že nič sa nedeje len tak a všetko má vždy zmysel, väčšinou hlbší než sa na prvý pohľad zdá. Dokonca nový rok pre ľudí v minulosti, min. teda do stredoveku začínal až v lete a jar bola len prechodným obdobím.Toto je viac zrejmé v českom jazyku kde sa dochovalo označovanie letopočtu - Léta páne - čiže toho roku. Ľudia rozlišovali dva obdobia leto a zimu. Bolo to dané sposobom života ktorý u vačšiny bol spojený s poľnohospodárstvom. Ak aj človek nebol sám poľnohospodárom, jeho prežitie záviselo od tých ktorý sa mu venovali a preto sa celá spoločnosť týchto obradov a rituálov zúčastňovala.
Na našom území (myslím tým Slovensko aj Čechy rovnako), je najznámejším spoločným rituálom vynášanie moreny. Pochovávanie basy. Pálenie moreny a pod. Išlo, niekdy stále ide, o symbolické skoncovanie so zimou. Symbolicky tiež so všetkým zlým, studeným, temným. Vysporiadanie sa s minulosťou. Podľa kraja sa pri tomto rituály použil buď ohen - pálenie moreny. Alebo voda - hodenie moreny do vody - utopenie. A niekde došlo k spojeniu, hádzali horiacu figurínu. Tieto magické rituály mali za úlohu zabezpečiť dobrú úrodu, prosperitu, zdravie ...
Pre nás, hlavne tých čo žijeme v meste , v byte, je vačšina zvykov minulosťou, nie je dovod ich dodržiavať. Ale pravda je že rituály a zvyky by tu mali byť nehľadiac na to kde žijeme,a ako žijeme, pretože určujú kým sme a kam patríme. Je len na nás akú formu zvolíme, ako si ich prisposobíme. Aj v minulosti sa vyvíjali a menili podľa potreby, podľa toho ako sa menila doba, ľudia. Je jasné že na sídlisku páliť morenu je blbosť. Obchádzať susedov v maskách by tiež nemuselo dopadnúť najlepšie. I keď navštíviť nejakú fašiangovú oslavu možné je. Zapojiť sa do očisťovania je viac než žiadúce. Nemám na mysli nejaké veľké upratovanie, i keď aj to má svoj význam. Veď bez toho aby sme s niečim pohli, očistili to, alebo to dali preč k zmene nedojde. A vždy je to len o tom či chceme. A ako k tomu pristúpime. Vyprataním vecí a vyčistením priestoru dáme možnosť energii aby lepšie prúdila, aby sme nabrali silu ktorú sme v zime stratili. A upratať možeme aj vo svojom vnútri. Zima je typická nečinnosťou, stagnáciou, hromadením. Jar by mala byť o zmene, premene, očiste. Začína nový cyklus a to aký bude závisí na každom z nás. Naši predkovia vedeli že to ako začnú na jar ( ako zasejú, či je dobytok zdravý a je dosť mláďat) ovplyvní to aký bude celý rok. Aká bude úroda,či budú mať čo jest, aký budú zdravý . O tom ako sa starali o svoje zdravie, niekedy nabudúce.
Samostatnou kapitolou je čo sa v tomto období roka jedlo, ako sa to pripravovalo a aký to malo význam. Ale o tom asi nabudúce. Končí obdobie zimy, chladu, tmy a začína to príjemnjšie obdobie roka, aspoň v to všetci dúfame, nie ?
Tina
2024 ©