Tieto riadky/fotky venujem svojej rodine blízkej aj vzdialenej ... no najmä tej naj-naj bližšej ktorú tvorím s mojim milovaným manželom. S mojou neoddelitelnou súčasťou a kúskami z nás - našimi deťmi. Znie to ako klišé, ja viem, ale nech. Hovorí sa, že cenu toho čo máme si uvedomíme keď o to prídeme.Nerada by som sa raz dostala do takej situácie a možno preto píšem to čo píšem. Čo cítime sa slovami vyjadruje ťažko, niekedy sa nám zdá že to je nemožné, nepopísatelné. Najlepšie preto vyjadríme city tým čo robíme, ako to robíme, pre koho to robíme. S láskou sa tvoria len pekné veci, dobré veci a hodnotné veci. Pravdepodobne to znie znova ako klišé ... No čo už. Dnes neni populárne hovoriť o citoch, hovoriť o rodine s láskou o manželovi s láskou bez výčitiek ... Bohužiaľ, žijeme v dobe keď nejde o city a pocity. Milujeme ale nie sme si istý, lebo niekto alebo niečo nás stále presviedča, že budeme šťastný až ...až budeme mať to alebo ono, pojdeme tam alebo inam, budeme vypadať tak alebo onak, prevezieme sa v tom alebo onom aute ... Ale ja viem že šťastie máme, tu, teraz. Nič nepotrebujem. Nikam nemusím ísť. Nič si nemusím kúpiť.... Šťastie je keď v sobotu vstanem a idem so svojou láskou na trh, keď si pri večery celá rodina hovoríme čo sme za deň prežili, keď sa smejeme pri raňajkách lebo spievam aj keď neviem :), keď sa štveráme do strmého kopca a potom za odmenu si dáme buchty na pare a funíme ... Keď prídem do rodného mesta a rodina ma len tak pozýva na kávičku a grilovačku ... Proste šťastie JE. Šťastie je BYŤ s tými na ktorých nám záleží .... a to stačí, verte mi.
číst dál