Šóšku milujem už od detstva. Niekedy sme ju zbierali a jedli len tak, surovú, kyslú ... alebo nám ju mama uvarila. A tú som zbožňovala, s vajíčkom a kašou, občas aj s perkeltom. Ale vajíčka sú asi najdoležitejšie. A ešte dobrý chlebík. Dlhé roky čo žijem tu v Prahe som boal závislá na šóške ktorú mi naši poslali, Otec nazbieral a po niekom alebo autobusom ku mne pricestovala. Ale nakoniec som ju našla aj tu na sídlisku. Ja viem asi si poviete to snáď nie, veď tam čúrajú psíky a sú tu autá a pod. Ale poviem vám, že psíky, líšky, a iné zvieratká žijú všade, a dnes sú aj vedľa nádhernej lúky dlhé autoštrády. Proste si nevyberiete a museli by ste žiť neviem kde, na samote, ale fakt že na samote. Takže toto nejak neriešim, samozrejme netrhala by som ju úplne pri dialnici, ani pri parkovisku ale v našom malom Centrál parku to bolo milé prekvapenie. Dlhé roky nám ho totiž pravidelne kosili a kosili, každé dva týždne. Takže tráva a ani iné rastlinky nemali šancu podrásť a ukázať sa. Ale momentálne sú páni politici na nože, a nikto nekosí a tráva si veselo rastie a všetko kvitne a vypadá to tu naozaj utešene, romanticky. A ja som im veľmi vďačná. Nie len že to vypadá krásne ale rastie nám tu šóška a nie len troška :). Samozrejme keby o nej všetci vedeli bolo by jej málo, ale takto ....
číst dál